Kniha: Šport a meditácia

vnútorná dimenzia športu

autor: Sri Chinmoy
odporúčaná cena: 13,00 €

Šport ukrýva tajomstvá. Môže sa stať bránou k netušenému vnútornému potenciálu. Meditácia je dobrodružná cesta k nášmu neobmedzenému zdroju. So sústredenou mysľou, vyrovnanými emóciami a správnym postojom sa intenzita, prúd a radosť, ktoré zažívame v športe, môžu stať meditáciou.

Hoci dnešní vrcholoví športovci možno už dosiahli súčasné fyzické hranice ľudského tela, duchovné bohatstvo ukryté hlboko vo vnútri zostáva doposiaľ nedotknuté a nevyužité.

Duchovný učiteľ a športovec Sri Chinmoy nám v tejto nevšednej knihe odhaľuje vnútornú dimenziu športu – dimenziu, ktorú do svojho súčasného fyzického a mentálneho tréningu môže zaradiť každý, od profesionálnych športovcov po začiatočníkov a amatérov. Práve tento nový rozmer nám umožňuje zlepšiť fyzický výkon, ale tiež premeniť radosť, ktorú nám šport prináša, na hlboké a trvalé uspokojenie.

V knihe sa s nami o svoje vnútorné tajomstvá a duchovný pohľad na tréning a pretekanie podelia športovci ako Carl Lewis, Tatiana Lebedevová, Tegla Loroupe, Bill Pearl či Paul Tergat.

„Verte mi, radosť, ktorá prichádza z prekonávania vlastných hraníc, je ten najneuveriteľnejší pocit na svete. Zažil som ho mnohokrát. A rád som sa pozeral, ako ho zažívali ostatní.”
– Carl Lewis, deväťnásobný olympijský víťaz

Prebudenie „vnútorného športovca“ v nás nám otvára v živote nové obzory. Vtedy si uvedomíme múdrosť toho, k čomu nás Sri Chinmoy vedie svojimi otázkami: Je pretrhnutie cieľovej pásky prvým bežcom skutočne tým najvyšším cieľom? A čo schopnosť sústrediť sa na zlepšenie svojich osobných výkonov či schopnosť prijať porážku s pokojom a vyrovnanosťou?

„V srdci činu sa nachádza ticho meditácie. V srdci meditácie sa nachádza dynamika činu."
– Sri Chinmoy

Ako nám môže umenie utíšiť myseľ pomôcť v športe? A ako nám môže šport pomôcť v meditácii? Výnimočná kniha pre všetkých, ktorí sa chcú ďalej zlepšovať v oblasti športu i meditácie.

Telo a duša v dávnych dobách a dnes

V športe potrebujeme energiu, silu a dynamiku. Keď meditujeme, myseľ sa stáva pokojnou a tichou. Ak máme vo svojom vnútri mier, získame zo svojho vnútorného života nesmiernu silu. To znamená, ak zažijem okamih mieru a pokoja, aj keď len na jedinú sekundu, tento mier ku mne príde v športe ako pevná sila, či už budem behať, skákať alebo hádzať. Tato sila je takmer neprekonateľná, ale keď sme nepokojní, túto silu nemáme.

Iba keď máme vo vnútornom svete silu leva, môžeme byť vo vonkajšom živote plní mieru. Lev je veľmi pokojný. Jeho silou je pokoj, ktorý má. Má istotu. Meditácia nám dáva vnútornú silu. Keď máme vnútornú silu, určite budeme vo vonkajšom živote úspešní.

Väčšina ľudí existenciu vnútorného života popiera. Majú pocit, že dokiaľ môžu žiť na zemi, vnútorný život nie je dôležitý. Na druhej strane sú aj takí, ktorí sú presvedčení, že nepotrebujeme vonkajší život. Hovorí sa, že indickí učitelia neprijímajú spoločnosť ako takú. Nezaujímajú sa o svet, iba o svoj duchovný život, s obľubou žijú v himalájskych jaskyniach, praktizujú odriekanie a tak ďalej. Je pre nich viac než dosť, keď sa im podarí dosiahnuť sebapoznanie. Ale filozofia, ktorú som sa naučil z hĺbky svojho vnútra, je iná. Moja filozofia hovorí, že musíme byť vo svete a musíme byť pre svet. Cítim, že musíme udržiavať telo zdravé a v dobrej kondícii.

V starodávnej tradícii védskeho obdobia a v čase Mahábháraty ľudia cvičili lukostreľbu a ďalšie disciplíny, boli fyzicky silní. Potom však začala éra ľudí so sklonom k nečinnosti, a tí duchovnosť od tela, vitálu a mysle úplne oddelili. Vytvorili medzi nimi veľkú priepasť a hovorili: „Keď ste duchovní, nemôžete robiť fyzické veci, a keď ste fyzicky aktívni, nemôžete sa modliť a meditovať.“ My ale hovoríme: „Nie, duchovnosť môže byť vo fyzickom a fyzické môže byť v duchovnom.“

Rád som povedal, že by sme mali dosiahnuť spojenie indického ducha, ktorý je tichý a pokojný, so západným duchom, ktorý je dynamický. Musíme ich považovať za jedno. Hmota je pýchou Západu. Duch je pýchou Východu. Ani jeden z nich nedokáže získať úplné uspokojenie, pretože ten prvý si neuvedomuje možnosti ducha a ten druhý si neuvedomuje nepopierateľnosť hmoty. Pokiaľ sa hmota a duch nespoja do jedinej skutočnosti, nemôžeme dosiahnuť trvalé šťastie.

Sme na zemi, vo fyzickom tele, a svetlo, ktoré prijímame z meditácie, musíme prejaviť pomocou fyzického. Nesmieme vedomie tela zanedbávať. Vyššie posolstvá získané z meditácie potrebujú nástroj na svoje prejavenie, a týmto nástrojom je telo.

Duchovný človek musí považovať telo aj dušu za rovnako významné. Ak bude venovať pozornosť iba telu, ak bude fyzicky silný, ale duchovne veľmi slabý, nezíska mier mysle a nebude vnútorne šťastný. Ak niekto nebude vôbec cvičiť a hýbať sa, telo zostane neosvietené, letargické a stane sa pre hľadajúceho skutočnou prekážkou. Ak nebude fyzické vedomie ašpirovať, zostane oddelené od duše. Vtedy určite nebudete nikdy schopní dosiahnuť dokonalosť. Preto dobrá fyzická kondícia a duchovnosť musia ísť bok po boku. Je to rovnaké, ako keď máme dve nohy. S jednou nohou nemôžem chodiť – aby som dosiahol cieľ, potrebujem obidve nohy.

Telo je ako chrám a duša či vnútorná skutočnosť je ako oltár v tomto chráme. Keď v chráme nie je oltár, nemôžeme chrám oceniť. Na druhej strane, ak neudržujeme chrám v dobrom stave, ako sa môžeme dobre starať o oltár? Musíme telo udržiavať v dobrej kondícii, a k tomu nám veľmi pomáha beh. Ak budeme v dobrej fyzickej kondícii, budeme mať väčšiu inšpiráciu zavčasu ráno vstať a meditovať. Je pravda, že inšpirácia na meditáciu prichádza zvnútra, ale ak nás nebude bolieť brucho, hlava či niečo iné, bude pre nás oveľa jednoduchšie vstať a modliť sa a meditovať. Takto vonkajší život pomáha vnútornému životu. Rovnako platí, že ak mám inšpiráciu zavčasu vstať a meditovať, potom tiež dokážem ísť von a behať. Tu vidíme, ako vnútorný život pomáha vonkajšiemu životu.